Bochnia

Kamienne nagrobki - macewy.
V roku1368 zveril poľský kráľ Kazimír Veľký spravovanie soľných žúp Židovi menom Lewko. Táto informácia je jednou z prvých týkajúcichsa  osadníctva Židov v Bochni, ktoré súspojené s tamojšími ložiskami kamennej soli. Bochnia plnila dôležitú úlohu vhospodárskom živote regiónu a mala vplyv na rozvoj židovskej spoločnosti.Bochenskí Židia sa tešili priazni vládcov. Situácia sa zmenila v roku 1605, keďnásledkom obvinenia o profanáciu hostie Židia boli vyhnaní a mesto obdržaloprivilégium de non tolerandis Judaeis (bránil Židom usádzať sa vmeste). Po viac ako 200-ročnejneprítomnosti v Bochni, sa tu Židia v šesťdesiatych rokoch 20. storočia opätovne usadili.Bolo to spojené s rýchlym rozvojom mesta, ktorý bol jednou zo staníc na tratiKrakov-Tarnov-Dębica. V ďalších rokoch bol založený židovský cintorín aniekoľko súkromných modlitební, vrátane modlitebnice Sztilbov, spojených sdynastiou cadikov z Noveho Sacza, ku ktorej patril slávny Sandzer Shul. Rozvojspoločnosti bochenských Židov   prerušila  2.svetovávojna. Neveľké číslo tých, ktorým sa podarilo prežiť, sa vrátila do mesta vroku 1945. Stopy Židov v Bochni môžete nájsť najmä v kolekcii judaík, ktorázahŕňa zaujímavú zbierku obradných rekvizít ako aj na židovskom cintoríne na ul. Krzęczków 5.