Nie len samotným chlebom

Kawałki smażonego karpia w wiklinowym koszyku, posypane liśćmi pokrzywy

ZATORSKÝ KAPOR

Iniciatíva „Dolina kapra“, ktorá v západnom Malopoľsku vznikla v r. 2003, je historickým pokračovaním rybárskych tradícií spred stáročí. Prvé zmienky o chove rýb v okolí Zatora pochádzajú z XIV. st., a rozkvet rybníkov na tomto území pripadá na XVI. st. Chov kapra dnes zahŕňa viac ako 130 km2 a uskutočňuje sa na území obcí Zator, Przeciszów i Spytkowice. Zatorský kapor je rodnou rasou, s olivovou alebo olivovo-modrou farbou pokožky. Mäso kapra, známe predovšetkým vďaka vianočným stolom, sa charakterizuje jemnou chuťou a čerstvou vôňou, na čo má dôležitý vplyv tradičný chov, čisté prostredie a unikátna flóra a fauna Doliny.

   

PODHALANSKÁ JAHŇACINA

Tradícia chovu oviec na Podhalu trvá už od mnohých stáročí, o čom svedčia hoci aj záznamy v zakladacích privilégiách tamojších dedín pochádzajúce z konca XVI. st., ktoré ich obyvateľom umožňovali „voľné pasenie oviec v horách“. Dnešný chov sa vytvára na základe rasy „poľská horská ovca“ a „cakiel“, uskutočňovaný tradičným spôsobom, ktorý sa od stáročí nemení. Chov oviec sa odohráva v malých stádach  na pastviskách, ktoré nie sú hnojené a na chuť podhalanskej jahňaciny má veľký vplyv špecifická horská flóra, ktorá sa nikde inde mimo územia Podhala nevyskytuje.


   

LISIECKÁ KLOBÁSA

Úžasná klobása, ktorej receptúra vraj pochádza z XVI. st. Oceňovaná vo Viedni pod názvom „wurst aus Liszki“, rozšírená pred sto rokmi vďaka fabrike údenín Andrzeja Różyckého. Lisiecká klobása sa vyrába z mäsa zo sviečkovice a bravčovej šunky, jemne dochutená bielym korením, cesnakom a soľou a jej receptúra bola vytvorená mäsiarskymi remeselníkmi z územia Lisziek a Czernichowa. Lokálnu výrobu nezastavila ani II. svetová vojna, ani obdobie po vojne, hoci práca lisieckých mäsiarov sa v týchto časoch odohrávala v konšpirácii a spájala sa s veľkým rizikom. Táto klobás dnes kraľuje na poličkách poľských údenín. Pekne údená v listovom dyme, tmavohnedá, so suchou, jemne lesknúcou sa kôrkou, voňavá, šťavnatá a pevná, lisiecka je kuchynským ideálom dokonca aj pre vyrafinovaných labužníkov.


   

FAZUĽA S ORLOM

Malé zrnko s neobyčajnou históriou. Fazuľa s orlom je maličkou obmenou s bielymi zrnami, ktoré príroda ozdobila karmínovou škvrnou pripomínajúcou orla. Počas rozdelenia Poľska bola uznávaná ako patriotický symbol a pamiatka a zrná sa odovzdávali potajomky. Na sądecké územie sa vraj fazuľa dostala z východnej hranice a zachovala sa až do dnes, nazýva sa aj „fazuľa nezávislosti“.


   

CHARSZNICKÁ KAPUSTA

Kyslá kapusta z Charsznice je chrumkavá a jadrná, má krémovo žltú farbu a čerstvú, jemne kyslastú vôňu. Obyvatelia Charsznice používajú pri nakladaní kapusty jedine soľ, a tak metóda, vďaka ktorej sa dosahuje ideálna chuť, ostáva tajomstvom výrobného procesu tradične odovzdávaného z pokolenia na pokolenie. Surovinou na kvasenie je biela hlávková kapusta, ktorú výrobcovia charsznickej kapusty pestujú pre potreby rodinných zeleninových hospodárstiev a následne ju spracovávajú na lokálnu špecialitu známu v celom Malopoľsku.