Tadeusz Andrzej Bonawentura Kościuszko

Popiersie Kościuszki.
(1746-1817)

generál americkej a poľskej armády, Najvyšší vodca v roku 1794. Narodil sa v Mereczowszczyzne na Polesiu, učil sa v piaristickej škole. V roku 1865 bol prijatý do Rytierskej školy. V roku 1769, už s hodnosťou kapitána, odišiel na ďalšie štúdium do Francúzska. Do vlasti sa vrátil v roku 1774. Nezhody s bratom, neopätovaná láska a žiadna nádej na službu v armáde mali vplyv na to, že opustil Poľsko a vydal sa do Francúzska a na začiatku júna 1776 nasadol na loď do Ameriky. V októbri 1776 bol Tadeusz Kościuszko vymenovaný za inžiniera americkej armády. Pracoval pri opevnení Filadelfie, postavil poľné fortifikácie pozdĺž rieky Hudson. Pričinil sa o kapituláciu britskej armády generála Johna Burgoyne’a v bitke pri Saratoge. V rokoch 1778-1780 fortifikoval West Point. Do krajiny sa vrátil v roku 1784. Až v roku 1789 mu bola pridelená funkcia generálmajora korunných vojsk. Vo vojne s Ruskom, ktorá vybuchla v roku 1792, bol veliteľom divízie. Vyznamenal sa v bitke bod Dubienkou. Za svoje zásluhy získal rád Virtuti Militari. Po uzatvorení prímeria a pristúpení kráľa k targowickej konfederácii odišiel z armády. Medzi konšpirátormi pripravujúcimi budúce povstanie proti Rusku sa nepochybne tešil z najväčšej autority. 24. marca 1794 na Námestí v Krakove, za prítomnosti zhromaždených obyvateľov, zložil prísahu Poľskému národu. V bitke s Rusmi pod Racławicami zo dňa 4. marca rozhodol o víťazstve útok kolóny kosinierov vedený Kościuszkom. Na začiatku júna vystúpili proti povstalcom pruské vojská. V prehranej bitke pod Szczekocinami bojovala poľská armáda s dvojnásobne početnejšími pruskými a ruskými oddielmi. Od konca júla bránil Kościuszko Varšavu ohrozenú nepriateľmi. Účinná obrana hlavného mesta – počas ktorej 28. augusta osobne viedol do útoku varšavskú milíciu – bola najväčším vojenským a politickým úspechom. Nechcel dopustiť do spojenia sa dvoch ruských armád a tak Kościuszko vydal 10. septembra rozkaz na bitku pod Maciejowicami. Ukončila sa katastrofou. Ranený vodca sa dostal do ruského zajatia. Bol prevezený do Petrohradu a zavretý v petropavlovskej pevnosti  sa dočkal smrti cárovnej Kataríny. Cár Pavol navštívil Kościuszku vo väzení. Po oslobodení prežil svoje posledné roky v Solothurne vo Švajčiarsku.